So špionážnymi preletmi nad územím Sovietskeho zväzu začali USA na
prelome 40. a 50. rokov 20. storočia po tom, ako Moskva uskutočnila na
polygóne v Semipalatinsku v auguste 1949 prvý test svojej atómovej
bomby. Američania spočiatku nasadzovali upravené strategické bombardéry,
ktoré však mohli lietať len do výšky okolo 12 kilometrov a sovietska
protivzdušná obrana ich mohla zasiahnuť. Preto sa začalo s vývojom
lietadla, ktoré by mohlo operovať vyššie.
Prvý skúšobný let takého stroja sa uskutočnil 29. júla 1955. Bolo ním
jednomiestne lietadlo Lockheed U-2, ktoré malo "oči nad zemou" až vo
výške 21 kilometrov. K prvému ostrému letu nového špionážneho lietadla
nad sovietskym územím došlo 4. júla 1956. Sovietske radary lietadlo síce
zachytili, ale Moskva nemala k dispozícii techniku, ktorou by mohla
odpovedať. To sa zmenilo koncom 50. rokov, keď Sovietsky zväz vyvinul
nové rakety zem-vzduch.
Pilot Francis Gary Powers vzlietol z americkej základne pri pakistanskom
Péšávare na svoju výzvednú misiu 1. mája 1960. Do vzdušného priestoru
ZSSR vletelo lietadlo vo výške viac než 20 kilometrov a nad jeho územím
začalo podľa plánu fotografovať určené objekty. Radary sovietskej
protivzdušnej obrany stroj zachytili už nad Afganistanom.
Približne po dvoch hodinách letu zamieril pilot k Sverdlovsku (dnešnému Jekaterinburgu) a vtedy sa to stalo - bolo 08:53.
"Zacítil som tupý náraz a kokpit zalial intenzívny oranžový záblesk,"
povedal neskôr pilot Powers, ktorý sa katapultoval. Sovietskej
protivzdušnej obrane sa podarilo lietadlo zostreliť vďaka novým raketám
S-75 Dvina, ktoré dokázali zasiahnuť cieľ až do výšky 25 kilometrov.
Pamätníci hovoria, že keď sa o tom dozvedel sovietsky vodca Nikita
Chruščov, ktorý práve sledoval z Leninovho mauzólea prvomájovú
manifestáciu, "nálada sa mu zlepšila a zoširoka sa začal usmievať".
Pilot Francis Gary Powers, ktorý sa dostal na zem živý a zdravý, ako aj
trosky lietadla skončili v rukách tajnej služby KGB. Spojené štáty
najskôr tvrdili, že išlo o lietadlo, ktoré vykonávalo meteorologické
merania. Americký prezident Dwight Eisenhower ale 11. mája 1960 výzvedné
lety oficiálne potvrdil. Odmietol ich však zastaviť a tiež sa
ospravedlniť za incident, čo ultimatívne žiadala sovietska strana.
V auguste 1960 sa začal v Moskve súdny proces s Powersom. Za protištátnu
činnosť ho súd poslal na tri roky do väzenia, pričom po odpykaní trestu
mal ísť ešte na ďalších sedem rokov do pracovného tábora. K tomu
nedošlo, pretože 10. februára 1962 bol o šiestej hodine ráno vymenený za
sovietskeho špióna Rudolfa Ivanoviča Abela.
K tejto prvej výmene zajatých agentov medzi USA a ZSSR došlo na moste
Glienicker Brücke, tzv. Moste špiónov spájajúcom Západný Berlín a
Postupim vo vtedajšej NDR. Príbeh inšpiroval v roku 2015 amerického
režiséra Stevena Spielberga k nakrúteniu filmu Most špiónov.
Po návrate do USA očakávali Powersa obvinenia zo zrady, darovania
lietadla ruskej strane a sprenevereniu sa ideálom. Vyšetrovala ho CIA aj
špeciálna komisia Senátu. Vyčítali mu, že neinicioval mechanizmus,
ktorý mal zničiť dôkazy o špionáži, a dokonca i to, že nespáchal
samovraždu a nechal sa zajať. Napokon však vyšetrovatelia dospeli k
záveru, že v danom okamihu konal správne a bol rehabilitovaný.
Neskôr Powers pracoval určitý čas pre CIA, ale čoskoro sa vrátil
k lietaniu. Zahynul 1. augusta 1977 v Los Angeles pri havárii vrtuľníka,
ktorý pilotoval. Powersa 1. mája 2000 posmrtne vyznamenali leteckým
krížom, medailou a ďalšími štátnymi oceneniami.